Krestanskemedia.sk

Dialóg – Tlačenica pred uchom ihly

Finanční experti tvrdia, že akumulácia bohatstva v rukách úzkej skupiny ľudí pokračuje, napriek pokračujúcej dlhovej kríze vo svete. Americké štatistiky prezradili, že priemerné zárobky v USA finančná kríza znížila len o jedno percento. Ale aj skutočnosť, že najbohatší Američania zarobili v rokoch krízy päťnásobne viac ako v rokoch pred krízou. Navyše zostáva pravdou, že dve percentá najbohatších ľudí sveta vlastnia viac ako polovicu celosvetového majetku a desať percent najbohatších vlastní viac ako štyri pätiny majetku. V samotnej USA jedno percento najbohatších Američanov vlastní vyše 40 percent bohatstva krajiny.

Často citovaný ekonóm, Joseph Stiglitz (Nobelova cena, 2001), za najhoršie z týchto štatistických údajov pokladá fakt, že najbohatší ľudia majú súčasne politickú moc a výrazne ovplyvňujú chod štátov, pričom ich vplyv vôbec nie je úmerný zásluhám.

Demonštrácie hnutia „Okupujte Wall Street“ majú vcelku zrozumiteľnú agendu. Dožadujú sa spravodlivosti v rozdeľovaní hmotných statkov. Český politológ hovorí, že celosvetový odpor tých chudobnejších je „vzburou proti akumulácii bohatstva a oligarchii, teda proti privatizácii demokratickej politiky“ (Jiři Pehe). Naznačuje, že demokracia je krehká a nie je chránená voči zneužitiu.

Volanie po spravodlivejšom rozdeľovaní bohatstva je hlasom väčšiny. Kľúčovou otázkou (aj pre kresťanov) je, či tí menej bohatí a sociálne slabší, môžu vo voľbách nejakým spôsobom ovplyvniť to, čo politické strany robia, na rozdiel od toho, čo pred voľbami sľubovali. Inými slovami: Môžu nemajetní, ako voliči, pôsobiť na výkon politikov. Na tých, čo sa aj ich pričinením dostali k moci? Väčšina z nás pri takej otázke pokrčí plecom a vyjadrí skepsu. Sme naozaj bezmocní?

Dnes už vieme, že niektoré štáty aj v Európe žili a dodnes žijú nad pomery a že veľkou mierou k tomu prispel aj populizmus politikov. Pre Slovensko je príznačné, že nemáme chudobných politikov. Politici zbohatnú za neúmerne krátky čas a pre väčšinu je to nezrozumiteľné. Existuje vôbec nejaká sociálna spravodlivosť?

Politológovia s obľubou citujúdefiníciu spravodlivosti, ktorú vyslovil americký sociálny filozof John Rawls: „Nerovnosti v bohatstve sú prípustné iba vtedy, ak sa nimi postavenie najslabších nezhoršuje, ale naopak, aj chudobným prináša čistý prospech.“ Vo svetle amerických štatistík, sa táto definícia zrejme vo svete veľkého biznisu vôbec neuplatňuje. Skôr sa preukazuje pravdivosť Ježišových slov, ktoré sú viac ako 2000 rokov staré.„Lebo chudobných máte stále medzi sebou…“ (Mt 26, 11). Starí Židia realitu chudoby dokonca uzákonili:„Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi“ (Dt 15, 11). Nuž, Kniha kníh je v otázkach bohatstva nadčasová. Biblia síce akceptuje nerovnosti v bohatstve, ale pre tých, čo neotvárajú ochotne svoje peňaženky pre núdznych, má Pán Ježiš jednoznačné upozornenie: „Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do nebeského kráľovstva“ (Mt 19, 24). Tento verš sa väčšinou interpretuje ako absurdné podobenstvo, ktorým Boží Syn dôrazne upozorňuje, že zámožný sa svojím bohatstvom k spáse svojej duše nemôže nijako dopracovať. Ťava uchom ihly naozaj nemôže prejsť. Napriek tomu je pred bránou ihly mnoho uchádzačov. Dúfam, že nestojíš s nimi v jednom rade.

Autor: Štefan Markuš