Krestanskemedia.sk

Dialóg – O démonoch a kresťanoch

Čo predchádzalo stretnutiu…

Mládež pre Krista už 14 rokov organizuje open air festival Campfest. Súčasťou hudobného festivalu sú aj semináre, detský program, workshopy, filmy, evanjelizácie, modlitebná služba a duchovné poradenstvo (www.campfest.sk). V jednotlivých oblastiach slúžia ľudia z rôznych kresťanských cirkvi a spoločenstiev. Niekoľko rokov sme neboli schopní pripraviť dostatočne veľkú a pripravenú skupinu duchovných poradcov, ktorí by sa mohli modliť a slúžiť osobne ľuďom, ktorí prišli dopredu po evanjelizačnom zhromaždeni. Preto sme od roku 2005 začali formovať samostatný tím duchovných poradcov. Postupne ako služba rástla a stále viac ľudí prichádzalo pre pomoc sme si uvedomovali, že naše zdroje sú obmedzené. V roku 2008 sme začali spoluorganizovať modulárnu školu duchovného poradenstva v spolupráci s ELLEL Ministry, ktorá pozostáva z osemnástich víkendovych modulov a dvoch päťdňových pobytov praktického vyučovania v priebehu dvoch rokov. Absolventi tejto školy sú vedení k tomu, aby boli nápomocní v službe duchovného poradenstva vo svojom zbore, pokiaľ s tým vedenie zboru súhlasí.

Po 4 rokoch sme vyformovali okolo 100 duchovných poradcov, diplomovaných absolventov modulárnej školy, ktorí zakúsili uzdravenie vnútorné aj fyzické, vyslobodenie, zmocnenie do služby, premenu mysle, charakteru a vzťahov (asi 25 z nich sa zapojilo do služby na Campfeste). Postupne sme si uvedomili, že potreby ľudí na Slovensku sú mnohonásobne väčšie ako sme schopní pokryť ako organizácia, a preto sme sa modlili a hľadali spôsob, ako by do tejto služby mohli byť zapojené aj zbory, farnosti a ich vedenie. Na základe tohto vní- mania sme v máji 2011 na ranči v Kráľovej Lehote zvolali stretnutie pastorov, kazateľov, pracovníkov z rôznych protestantských zborov, aby sme im ponúkli spoluprácu pri formácii duchovných poradcov, ktorých by uvoľnili do služby v ich cirkevných zboroch. Na stretnutí bolo predstavených 18 tém modulárnej školy ako napr. Vnútorné uzdravenie, Prijatie, Naplnenie DS, Vyslobodenie, Sexualita, Trauma, Premena mysle, Strach… atď. Počas diskusie sme narazili na niekoľko problémov výkladu písma, teológie a demonológie a tiež knihy Uzdravenie vyslobodením od Petra Horrobina. Na základe týchto problémov a neschopnosti zjednotiť sa ohľadom služby duchovného poradenstva sa dohodlo, že sa stretneme v októbri 2011 spolu s ďalší- mi teológmi, kazateľmi a pastoračnými pracovníkmi z rôznych protestantských cirkvi v Banskej Bystrici, aby sme spolu hľadali a diskutovali, čo hovorí písmo, aké sú hranice výkladu biblie a teológie ohľadom služby poradenstva, oslobodzovania a uzdravovania. (demonizácia a služba oslobodzovania kresťanov, zviazovanie zlých duchov, duchovný boj, veľké poverenie cirkvi a služba vyslobodzovania atď…) Po tomto stretnutí v júni študijný odbor Rady CB zverejnil stanovisko na www.cb.sk, v ktorom neodporúča modulárnu školu, Campfest a všetky aktivity MPK. V októbri 2011 pred stretnutím teológov sme sa stretli s Radou CB a snažili si vyjasniť svoje postoje, vysvetliť východiská služby a povolania. V tomto hľadaní pokračujeme obojstrannou komunikáciou a skúmaním písma i učením CB. Pavol Biroš, Mládež pre Krista – Slovensko

Poradenská služba vyslobodenia, vyháňaním démonov.

Začiatkom novembra minulého roku sa teda v Banskej Bystrici uskutočnilo spomínané pracovné stretnutie kazateľov, teológov a pastorálnych pracovníkov z viacerých cirkví a zástupcov OZ MPK. Viacerí diskutovali viac, iní menej a niektorí len počúvali. Preto osobitne predstavíme len tých, ktorí sa do diskusie zapájali najčastejšie a priniesli zásadné teologické stanoviská. Albína Beňová (Cirkev bratská, Mládež pre Krista) Pavel Hanes (Bratská jednota baptistov. Vyučuje teológiu na Katedre teológie a katechetiky v Banskej Bystrici.) R. Betina (Cirkev bratská, kazateľ, predseda študijného odboru CB), Ján LIba (Apoštolská cirkev, hlavný pastor, 1. zástupca biskupa pre vzdelávanie) a Ján Henžel(Cirkev bratská, Predseda Rady CB, odborný asistent Katedry teológie a katechetiky). Besedu moderoval Pavol Biroš zástupca MPK.

Redakčne spracoval Bohuslav Piatko

Vyjasňovanie pojmov

P. Biroš: Čo hovorí teológia: Môže byť kresťan posadnutý démonom? Naša skúsenosť je, že áno. Ak túto skutočnosť niek­to zásadne odmieta, tak musí povedať, či ide o tajomstvo, ktoré nevieme rozlúštiť, alebo človek žil v pretvárke, a potom je otázka, či bol znovuzrodený? Čo teda o týchto veciach hovorí evanjelikálna teológia?

P. Liba: Mali by sme si najskôr jas­ne zadefinovať, čo je to byť démo­nizovaný. Keď hovoríme o démo­noch, všetci veríme, že sú. Rovnako, ako veríme, že útočia. Ale, neviem, čo je to: Môže byť kresťan démoni­zovaný? Horrobin to tam síce vy­svetľuje, ale či je to ono?

P. Biroš: Horrobin nie je teológ. Ponúka laický pohľad praktika a pokúsil sa na základe vlast­ných skúseností zostaviť prí­ručku pre ľudí, ktorí sa tým zaoberajú. Toto je stretnutie teológov, ktorí by mali presne vedieť, čo sa pod pojmom dé­monizovaný skrýva.

R. Betina: Jednou zo základných premís autora spomínanej knihy je, že kresťan môže byť démonizo­vaný, teda znovu obsadený démo­nom zvnútra. Používa na to viaceré výrazy, môžeme citovať: „Tvrdím, nielen to, že kresťania môžu po obrátení mať démonov, ktorí v nich boli pred obrátením, alebo skrze hriech dostať ďalších démonov. ….toto nie je teoretický pohľad, ale je to názor založený na rozsiahlych skúsenostiach služby uzdravova­nia a vyslobodenia.“ Autor hovorí o tom, že démoni vstúpili do kres­ťanov dokonca vtedy, keď ešte boli v maternici svojej matky. A ďalej hovorí:„Hoci v Písme nejestvuje žiaden verš, ktorý by jednoznačne hovoril, že kresťania môžu mať dé­monov, existuje mnoho veršov, kto­ré jasne považujú za samozrejmosť, že ich môžu mať. Skúsenosť bezpo­chyby tento názor podporuje a sve­ dectvá mnohých kresťanov, ktorí boli skrze vyslobodenie uzdravení tento predpoklad potvrdzujú.“ Na jednej strane autor priznáva, že ne­exituje žiaden verš, ktorý by expli­citne vyjadril, že kresťan môže mať démonov a v tej istej vete tvrdí, že existuje množstvo veršov, ktoré po­važujú za samozrejmé, že ich môže mať. Podľa môjho poznania Písma a štúdia tejto otázky je to naozaj tak, že nikde v Biblii si nemôžeme prečítať, že existuje možnosť, že by kresťan mohol mať démonov, ak za kresťanov považujeme ľudí po Let­niciach, nie tých z Ježišovej doby. Myslím si, že tu treba skôr dať na Písmo, ako na skúsenosť. Písmo je v tejto veci jednoznačné. Tento ná­zor podporuje množstvo teológov, napríklad aj Clinton Arnold, ktorí tvrdia, že ani v Pavlových listoch, ani v iných epištolách sa nestretli s tým, že by kresťan mohol mať dé­monov…

P. Biroš: …ale Arnold to ešte špecifikuje, keď pokračuje, že aj kresťan môže dať miesto zlé­mu, môže ho vpustiť, môže mu dať príležitosť.

R. Betina: Správne, on tam cituje z Listu Efezanom 4. kapitoly: „… ne­dávajte miesta diablovi“. To je už otázka interpretácie, či tento verš chce povedať, že dať miesto (šan­cu, príležitosť) diablovi znamená dať príležitosť diablovi, aby znova mohol doňho vstúpiť a dostať ho pod svoju kontrolu, alebo to jed­noducho znamená, dať mu príleži­tosť, aby diabol cez pokušenie mal na kresťana vplyv zvonka. Podľa mňa, tento verš sa nedá vysvetľovať v tom zmysle, že kresťan sa otvára preto, aby Zlý, skrze hriech mohol vstúpiť do jeho vnútra.

P. Biroš: Takže, toto je tvoj ná­zor – Zlý nemôže vstúpiť do­ vnútra kresťana…?

R. Betina: Ja nevylučujem otázku pokušenia a nazvime to – démon­ského útoku zvonka. Ten môže mať niekedy takú masívnu podobu, že to niektorí ľudia prežívajú, ako keby ich ovládla moc temnosti. No mojím presvedčením je, že to bol vždy útok zvonka, to nebolo pôso­benie démona zvnútra.

P. Biroš: Takže – rieši, či nerieši Písmo otázku: Kde je démon?

P. Hanes: Neviem, či môžeme takto „digitálne“ rozlišovať pojem kresťan – nekresťan. Keby sme to zobrali prísne biblicky, tak kresťan je chránený a Zlý sa ho nedotýka. V tom istom liste apoštola Jána sa hovorí, že kto sa narodil z neho, nehreší. A Pavel hovorí „nežijem ja, ale žije vo mne Kris­tus“. Pýtam sa, či je rozumné stavať otázku takto – teda „Kde démon pôsobí?“ To je pravdepodobne v is­tom zmysle tajomstvom. Možno len súhlasiť s tým, že prvých kresťanov máme po Letniciach. Je však veľmi zaujímavý Ježišov postoj k Petrovi. Peter vyznal: Ty si syn živého Boha a neskôr mu Ježiš povedal: Choď za mnou, satan. Mohli by sme špe­kulovať ako to myslel a kde ten sa­tan bol, ale je zrejmé, že Ježiš takto oslovil Petra. Pre moju prax, ktorá nie je oslobodzovacia, nie je na­ toľko dôležité, či to je zvonka alebo zvnútra. Ale rozhodne platí, že ak niekoho vlastní Kristus, nemôže ho vlastniť satan. Neviem, či má veľký zmysel riešiť to, čo Biblia nerieši. Biblia nikde nehovorí, či zvnútra alebo zvonka. Myslím si, že sa do­hodneme na tom, že ak je niekto vlastnený Kristom, nemôže byť vlastnený satanom. Ale satan môže pôsobiť, a keď niekto je vedený, že mu môže rozkázať, tak si myslím, že tá služba môže byť a už by som sa ďalej príliš nepýtal.

R. Betina: V tom prípade si musí­me ujasniť, kto je kresťan. Kto má ducha Kristovho. Treba si uvedo­miť, že učeníci žili a učili v prechod­nom období a používať ich ako ar­gument v tomto prípade nemožno. My nie sme v prechodnom obdo­ bí, my nežijeme v čase medzi jeho prvým príchodom a príchodom zoslania Ducha svätého. To bolo špecifické medziobdobie, ktoré sa vyznačovalo aj špecifickými prejav­mi. My žijeme po Letniciach, kde je to úplne jednoznačné, preto môže­me používať len argumentáciu po Letniciach. Už sme spomenuli Clin­tona Arnolda. On píše o tom, ako sily temnoty pôsobia na veriacich, hovorí: „Áno, satan je porazený, ale aktívny nepriateľ. Jeho sily nás už nemôžu držať v zajatí, nemôžu nás oddeliť od Boha, nemôžu nás nútiť zotrvávať v hriechu, lebo máme slo­bodu v Kristovi“.

P. Biroš: Ale – môže byť kresťan, ktorý dal miesto Zlému. A Zlý ho začína v niektorej oblasti zväzovať a on nie je slobodný. Aký je to stav, keď hovoríme o znovuzrodenom kresťanovi evanjelikálneho vyznania?

R. Betina: Vtedy treba zobrať do úvahy trojakú povahu pôsobnos­ti zla: svet, diabol a telo. A ak my z tohto extrahujeme len moc tem­nosti, teda diabla a zabúdame na to, že je tu aj slabosť tela a vplyv sveta, potom môžeme skĺznuť do extrému. Všimnite si, že keď Pavol hovorí Galaťanom, čo sú skutky tela, uvádza tam aj modlárstvo. P. Horobin modlárstvo jednoznačne stotožňuje s démonickým pôsobe­ ním. Pavol to nazýva skutkami tela. Čiže tam ide aj o zodpovednosť človeka, do akej miery sa otvorí alebo neotvorí pre hriech. Ťažko tu klinicky oddeľovať – tu pôsobí len telo a tu len diabol. Diabol pôsobí cez telo aj zvnútra, to môžem pove­dať, lebo telo je diablov spojenec, ktorý je vnútri. A svet je diablov spojenec vonku.

A. Beňová: Súhlasím s tým, čo hovorí Rasťo, ale služba vyslobod­zovania nevylučuje osobnú zod­povednosť za pokušenie tela. Je napísané (1. Jána): „Kto zostáva v slove, zlé sa ho nedotkne“. Ale ak zostávame v hriechu, žijeme v hrie­chu a ten stav pretrváva, vylučuje to možnosť, aby to došlo do štádia, že človek je ovládaný aj v duchovnej oblasti?

P. Biroš: Alebo je znovuzrode­ný kresťan, ale hreší v nejakej oblasti. A padá. Je napísané, že kto hreší, je otrokom hriechu. Ale je súčasne znovuzrodený, lebo prijal Pána Ježiša. Bojuje so svojím hriechom, ale nezvlá­da to. Vieme ten stav teologicky popísať?

R. Betina: Tvrdím, že neexistuje v Biblii text, ktorý by explicitne po­vedal, že kresťan môže mať démo­na. K tomuto problému by tu mala debata skončiť.

P. Biroš: To znamená, že to ne­musíme vôbec riešiť?

R. Betina: Používať mlčanie Písma ako argument je dvojsečná zbraň. Dakto môže povedať, že keď o tom Biblia nehovorí, tak sa to nevylu­čuje. Opakujem za seba: z toho, čo ja poznám Písmo viem, že kresťan môže byť napádaný, pokúšaný, de­moralizovaný diablom. Ale keby to bolo tak, že s každým mojím hriechom má diabol právo vstúpiť do mňa, tak do smrti potrebujem niekoho, aby toho démona zo mňa vyháňal.

A. Beňová: Musím trochu zarea­govať, lebo hovoríš o veciach, ktoré sme nepovedali. Nepíše to ani Hor­rovik a nie je to ani naša skúsenosť, že by za každým hriechom bol dé­mon. Keď je hriech, tak je hriech a rieši sa na úrovni hriechu a nie na úrovni démonov. Riešime ho pokáním. Lebo aj pokánie má moc zbaviť človeka zlého. Cez pokánie sa dostávame k oslobodeniu od hriechov. Biblia nevylučuje ani ne­potvrdzuje, aspoň neviem o tom, či môže mať kresťan démona. Nikde sa o tom tak jasne a jednoznačne nehovorí. Čiže, stále sme na rozhra­ní.

M. Jurčo: Nalistoval som si 1. Ko­rinťanom 3, 16: „Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás pre­ býva Boží duch?“Ak sme povedali, že kresťan je ten, čo má Ducha Kris­tovho, tak sa musím spýtať, či člo­vek môže mať aj Ducha Božieho aj ducha diablovho súčasne? Asi nie.

A. Beňová: Ja nikdy neriešim to, či človek má alebo nemá démona. Ale ak sa modlíme a on sa tej veci zrieka a nejde to, tak vidíme, že niečo v ňom je. V mene Ježiša mu pomáhame. Naozaj neviem, prečo je v tom taký problém?

M. Jurčo: Lebo hľadáme odpoveď na tú zásadnú otázku: Je to v ňom, zvnútra, alebo je to zvonku?

A. Beňová: Duch je proti telu, telo je proti duchu. Ja verím tomu, že v oblasti ducha je človek pod mo­cou Ducha svätého, ale v oblasti mysle aj pocitov nemusí byť sám sebe pánom. A my musíme bojovať za to, aby aj naša myseľ bola pod pôsobením Ducha svätého. Uzná­vam, že nemôžeme tvoriť teológiu na základe skúseností, ale treba vidieť aj druhú stránku vecí. Ak správne chápeme Božie slovo, tak skúsenosti ho musia potvrdzovať.

R. Betina: Keď Pavol píše Efeza­nom o duchovnom boji, tak dáva presný manuál pre kresťana, ako duchovný boj viesť. Tam niet ani náznak toho, čo hovorí vo svojej knihe Peter Horrobin. Pavol píše, že sme vystavovaní útokom, v kto­rých máme obstáť, stále ukazuje človeka, ktorý je napádaný zvonka a jeho obranou sú viera, spravodli­vosť, pokora atď.

A. Beňová: Ale tam je aj 12. verš: „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnos­tiam a nadzemským duchom zla.“ Na to, aby vyšiel démon zo mňa nepotrebujem obliecť zbrane, ja ho potrebujem poslať preč. Samo­zrejme, že potrebujem výzbroj, aby som sa bránila pre útokmi zvonka. Pavol píše: „Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť.“

M. Jurčo: Ale to stále nie sú slová, ktoré by hovorili, že v našom vnútri je démon. Ja to chápem tak, že sa mám vyzbrojiť, aby sa zlé nedostalo do môjho vnútra.

P. Hanes: Mám taký pocit, že sú veci, ktoré nie sú v Biblii definova­né a my sa ich snažíme do definícií natlačiť. Mňa pri hodnotení takých­to situácií vždy zastavuje jedna otázka: Ak niekto má obdarovanie rozoznávania duchov, tak to ja asi neskontrolujem. Môžem si overiť jeho život, či ide o človeka prav­dy, či jeho teológia je v poriadku, ale keď mi povie, že tam a tam sa prejavila nejaká sila, tak ja môžem len pokrčiť ramenami, že neviem, alebo mu uveriť. Mám pocit, že Pís­mo nás nevedie k tomu, aby sme všetko vedeli z Písma, ale vedie nás k tomu, aby sme vedeli ako sa dostať k správnej informácii… Tým nechcem spochybniť Písmo, neho­vorím, že nechajme Písmo bokom a poďme vytvárať nejakú praktickú teológiu skúseností. Všetko sa musí dať zdôvodniť Písmom. Keď niekto tvrdí, že má takýto dar, ja ho z Pís­ma neskontrolujem. Ale z Písma viem, že taký dar existuje. Čo treba v tejto súvislosti podčiarknuť je, že Biblia apeluje na človeka ­kresťana, aby sa bránil a nehovorí, aby člo­vek vyhľadal nejakú službu, ktorá by mu mala pomôcť. Ale ak niekto má taký dar, tak, samozrejme, stále bude apelovať na to, aby sa pomá­halo iným.

R. Betina: Peter Horrobin neho­vorí, že toto je špeciálny dar pre jednotlivcov. Hovorí: „Verím, že som v tejto knihe jasne ukázal na Ježišovo poverenie učeníkov, aby vyháňali démonov…“ a ďalej… „že je to súčasťou veľkého poverenia pre cirkev v celom jej časovom rozsa­hu.“ Pre cirkev – to sa teda týka aj teba, aj mňa, aj jeho. A ak to nero­ bíme, tak sa veľmi vážne previňu­jeme.

P. Hanes: Samozrejme, že to takto nemôžeme vnímať a ani ja to tak nevnímam. To, že Ježiš celej cirkvi prikázal robiť niečo ešte nezname­ná, že každý jednotlivec má všetky dary. V 1. Korinťanom 12 je jasne napísané, že dar rozoznávania du­chov je špecifický dar.

J. Liba: Ja k tomu len pár slov. Niekedy sme v nebezpečenstve posúvať veci z extrému do extré­mu. Vidíme veci príliš čierno­bielo. Myslím si, že duchovné poraden­stvo je veľmi potrebné. O tom sa asi nemusíme presviedčať. No vo chvíli, keď povieme, že duchovné poradenstvo je vyháňanie diabla, tak sme v extréme. Apoštol Pavol sa démonickým mocnostiam ve­noval len v takej miere v akej bolo nutné. Drvivá časť duchovného poradenstva spočíva v tom, že sa treba poddať Bohu. Na to máme duchovnú výzbroj. Ale musíme si ujasniť, na akej pôde stojíme. Sto­jíme na pôde znovuzrodeného kresťana? Ako je ďaleko od toho, čo sa označuje za kresťana k zno­vuzrodenému kresťanovi? Toto si musíme najskôr ujasniť. Ak si toto neroztriedime a nevyjasníme, tak celý problém odmietneme v akom­ si balíku, o ktorom ani nebudeme vedieť, čo všetko doň patrí a čo nie. A ešte jedno – ako duchovný pra­ covník cirkvi by som veľmi opatrne narábal s termínom „démonizova­ ný kresťan“. Tam treba byť veľmi cit­livý. Jeden extrém je, keď povieme, že tomu neveríme a druhý extrém je, keď to povyšujeme. Neviem, prečo sa z celej tej Horrobinovej knihy robí taký problém.. Nestotož­ňujem sa s mnohým z tejto knihy, ale nemôžeme to všetko odsunúť úplne nabok.

P. Biroš: Ty teda hovoríš, že aj kresťania môžu byť démonizo­vaní, ale bol by si v tom veľmi opatrný?

J. Liba: Ešte opatrnejší…

P. Biroš: …pripúšťaš to, či nie?

J. Liba: Skôr by som povedal, že nie. Myslím si, že kresťan môže byť pod tlakom. Aj znovuzrode­ný môže potrebovať pomoc. No v každom prípade by som ho viedol k autorite Ježiša Krista.

R. Betina: Prečítam jednu vetu z Horrobinovej knihy: „Tí, ktorí ne­podporujú službu vyslobodzova­ nia, sú proti Kristovi… tí vedúci (to znamená kazatelia, učitelia, pozn. RB), ktorí sami nerobia službu vy­slobodzovania, rozháňajú stádo.“ Takže – väčšina z nás, čo sme tu, rozháňame stádo…

A. Beňová: Mám pocit, že tu sa na­vádza akýsi obraz toho, že celé Ellel Ministeries je o vyháňaní démonov, poradenstvo je o vyháňaní démo­nov. Ale to nie je pravda. V drvivej väčšine prípadov je to úplne o nie­čom inom. Takže prosím, aby sa ne­vytváral o tom takýto obraz, lebo je nepravdivý.

P. Hanes: V tejto súvislosti sa mu­sím spýtať, prečo MPK vydalo túto knihu, lebo ona veľmi silno pripo­mína, že ak toto niekto nerobí, tak je buď sám démonizovaný, alebo robí diablovu prácu. A pritom všet­ko, čo ste tu zatiaľ zdôrazňovali ako podstatu poradenstva je klasická pastorálna činnosť.

M. Lipovský: My nehovoríme, že všetko z tej knihy prijímame a so všetkým sa stotožňujeme. Veď sú desiatky iných kníh, ktoré sa venu­jú tejto téme a tiež sa so všetkým každý nestotožňuje.

R. Betina: Tento argument neob­stojí. Všetky ostatné sú knihy, ktoré vydali iní. Túto ste vydali vy. Mne to pripadá, že ste si dali gól do vlast­nej brány. Veď kniha, ktorej autor tvrdí, že „služba vyslobodzovania je absolútnym stredom kresťanskej služby a mala by byť súčasťou jej hlavného prúdu a ak to nie je tak, Kristovo telo trpí“, vyšla pod vašou hlavičkou. Vy ste sa pod ňu podpí­sali. Ako sa chcete dištancovať od niečoho, čo ste sami preložili a vy­ dali?

M. Lipovský: Ale my sa od toho nedištancujeme. Vydali sme ju preto, lebo sme nič lepšie v tejto oblasti zatiaľ napísané nenašli. Veď sa tomu u nás nikto nevenuje, nikto to neprednáša a neučí. V tej knihe je veľa dobrého a my sa od nej ne­dištancujeme. Chceme rozprávať o veciach, ktoré nie sú dobré. Keby nebolo tej knihy, tak by sme ani ne­ začali poriadne riešiť problematiku poradenstva na Slovensku. Ak tá kniha bola podnetom na tieto dis­kusie a ak sa začne dačo seriózne robiť s poradenstvom, vďaka Bohu za ňu. Veď aj my sa vieme k nej kriticky postaviť a neprijímať otroc­ky všetko, čo je tam napísané.

P. Hanes: No, ja sa priznám, že pri prvom prelistovaní som ju ne­bral nejako vážne. Práve vďaka mnohým, podľa mňa pomýleným, absolútnym vyhláseniam. No ale ak to ideme brať vážne, tak potom pozor!

R. Betina: Myslíš si, že toto je zod­povedný prístup? Že takto si to pre­filtruje aj iný čitateľ?

P. Hanes: Dobrá otázka. Zopaku­jem to ešte raz – po prvom prelis­tovaní by som povedal: Áno, prečo by som ju nemal čítať. Ako knihu. Ja som vnímal jej autora ako človeka, ktorý má obdarovanie, ktorý robí nejakú službu a chce sa o ňu pode­liť, povedzme, že istou hyperbolou, nadsadením, zjednodušením. Ale postaviť jej obsah a výpovede ako absolútne centrum každej služby, s tým, samozrejme, nemôžem sú­hlasiť.

R. Betina: Ja nemám problém s jej hyperbolami, ja mám problém s au­ torovými biblickými východiskami. Ak ideme zhŕňať nejaké závery, tak musíme vedieť, či sme sa na tomto zhodli.

P. Hanes: Zadefinujme si, čo je „démonizácia“, a „démonizova­ný“. Podľa mňa, a možno sa na tom zhodneme, démonizovaný je človek, ktorý je tak silno ovládaný Zlým, že sa už neprejavuje ako on sám.

P. Bíroš: A môže sa to stať kres­ťanovi?

P. Hanes: Ja by som povedal, že nie.

P. Biroš: A keď sa to stane?

P. Hanes: Potom si musíme vyjas­niť otázku, kto je kresťan?

P. Biroš: Táto otázka má pas­toračný rozmer. Poviem to na príklade: tvoja manželka alebo najbližší spolupracovník, po­znáš ich roky, si presvedčený, že sú znovuzrodení kresťania a zrazu sa pri nejakej príle­ žitosti začne prejavovať zlý. Čo spravíš? Spochybníš, že nie je kresťan? Alebo, čo vtedy spo­chybníš?

P. Hanes: Keď povieš, že to je kres­ťan, je pod nadvládou Krista, tak povieš, že Kristus nie je dosť moc­ný. Keď povieš – nie si kresťan, tak napádaš jeho obrátenie. Teda ten človek nie je dostatočný kresťan. Ja si myslím, že to je trochu odváž­ne, takto to vyhraniť. Ja by som tam nechal trochu mystéria. A ak máme niečo spochybniť, tak radšej spo­ chybnime človeka ako Boha.

P. Biroš: Čo to znamená prak­ticky?

P. Hanes: Prakticky by som spo­chybnil kresťanstvo človeka, jeho pravosť, lebo ak toto sa môže s člo­vekom diať, tak niečo s jeho kres­ťanstvom nie je v poriadku.

R. Betina: Ak sa zhodneme na tom, že demonizovaný človek je ten, ktorý vykazuje určité známky vyššej bytosti, silnejšej vôle a nie je sám sebou a že toto sa kresťanovi nemôže stať, tak s tým súhlasím. Byť démonizovaný znamená mať v sebe démona, znamená byť pod vládou inej moci, moci temnosti. Tí ľudia, ktorí mali démona, boli dé­monizovaní, teda boli démonom ovládaní. Nemôžeme robiť rozdiel medzi posadnutosťou a démonizo­vaním. To nie sú dve rozdielne veci. To je len vec anglického prekladu. Démonizovaných ľudí ovláda dé­mon zvnútra. Sú v jeho moci. No tu treba podčiarknuť, že byť vystavený útokom démonov, neznamená byť démonizovaný. To sú útoky zvonka, a preto ja dosť zásadne rozlišujem tie termíny: zvnútra a zvonka. Byť pokúšaný zvonka nie je démonizá­cia a pokúšaní sú aj znovuzrodení kresťania. Mať démona, znamená, mať ho vnútri a vnútri nemôže byť aj Ježiš, aj démon. Znovuzrodený kresťan má vnútri Ježiša, ale môže ho napádať démon. Toto je alfa a omega celého problému a ak sa na tomto nezhodneme, nezhodne­ me sa asi na ničom.

J. Liba: Podstatné je ešte si uvedo­miť, čo nasleduje ďalej. Aj kresťania môžu byť poviazaní (nerád pou­žívam slovo posadnutí), ale musí prísť vyslobodenie v Kristovi. Iba tak môžu pokračovať v duchov­nom raste. Nemôže do istej miery pôsobiť Duch svätý a potom na­stúpiť nejaký iný vysloboditeľ, ako Kristus. Tým, samozrejme, neho­vorím, že v živote nemá miesto aj vyslobodzovanie a vďaka Bohu, že sa začíname zaoberať aj otázkami duchovného poradenstva. Na čom sme sa zhodli:

P. Hanes: Mám pocit, že sa začí­name trochu točiť do kruhu, akoby sme si nepamätali, na čom sme sa už dohodli a zhodli. Takže, ak to môžem zhrnúť: 1. Povedali sme si, že démonizo­vanie a posadnutie nie sú šťastné pomenovania. Netreba ich použí­vať (vo vzťahu ku kresťanom). 2. Pripúšťame pôsobenie démo­nov na kresťanov v tom zmysle, že kresťan nemôže byť vlastnený démonom, ale môže byť pod vply­vom démona. 3. Znovuzrodený kresťan nemô­že byť démonizovaný. (Démonizo­vaný znamená, že vykazuje známky alebo prejavy toho, že je pod vply­vom, nadvládou inej vôle, moci.)

M. Lipovský: A z toho vyplýva, že ak je niekto démonizovaný, tak musí­me povedať, že nie je kresťan?

R. Betina: Hovoríme, že následne z toho vyplýva, že kresťan nemôže byť v tomto zmysle démonizovaný.

J. Liba: Definícia posadnutosti démonom je: Byť ovládnutý démo­nom prebývajúcim v tele.

P. Hanes: Ak je kresťan definova­ný ako „človek v Kristovi“, nemôže byť zároveň „v nečistom duchu“. To je teológia.

A. Beňová: Stále mi nie je jasná odpoveď na otázku: Ako nazvať človeka kresťana, ktorý nevykazuje známky démonizácie, ale pri mod­litbe je tam démonický prejav.

P. Hanes: Je zrejmé, že je tam pô­sobenie Zlého, ale neviem, či to vie­me biblicky pomenovať. 2000 ­roč­ný problém cirkvi je, že ľudia, ktorí majú skúsenosti, sa ich snažia zo­všeobecniť a vnútiť do predpisu: Obrátil som sa pod mostom – kaž­dý sa musí obrátiť pod mostom. Mám úctu ku všetkým, ktorí majú skúsenosti z takejto služby, ale uro­biť z toho teológiu a povedať, toto musí byť tak a nie inak, to by som si netrúfol… Skúsenosť nemožno zovšeobecňovať. Nad knihou P. Horrobina: Uzdravenie vyslobodením

P. Biroš: Uvedomujeme si, že táto kniha môže byť zneužitá, keď si ju dakto prečíta, povie si, že má autoritu a danosti vyháňať démonov. My sme ju nevydali ako návod na vyháňa­nie démonov. Problém, ktorý vyvolala táto kniha je v inom: v autorových nie vždy biblic­kých vyhláseniach, ktoré sú stavané ako absolútne. Žiaľ, až spätne sme si uvedomili, že tam nie sú biblické základy, ale len základy pre službu. To je naša chyba. Musím teda pove­ dať a podčiarknuť – táto kniha nie je základom modulárnej školy, ani sa na modulárnej škole neštuduje. Myslím si, že keď sme si vy­jasnili základné princípy, od­delili Horrobinove princípy od biblických a zadefinovali pojmy, s ktorými narába on, mohli by sme prejsť knihou a pomenovať, čo z nej áno a čo nie.

J. Henžel: Vopred predostieram, že to čo poviem, som spracoval s pomocou odbornej literatúry. Takže nie sú to všetko moje my­šlienky, ale sú to myšlienky, s ktorý­mi sa stotožňujem. Prvá vec, na ktorú si musíme odpo­vedať je: Čo je biblická teológia? 1. Keď kresťania hovoria o nie­čom, že je „biblické,“ tak vyslovujú svoje uznanie, že to o čom hovoria sa nachádza v Biblii. Z tohto hľadis­ka Horrobinov výklad Biblie nie je nebiblický. Biblická teológia je však čosi viac. 2. Pod „biblickou teológiou“ sa často myslí zhrnutie významu nejakého pojmu, ktorý sa v Biblii nachádza. Z tohto hľadiska už mož­no mať voči Horrobinovi určité ná­mietky. No biblická teológia je ešte čosi viac. 3. Biblická teológia sa zaoberá procesom Božieho sebazjavenia tak, ako je zjavené v Biblii. Poveda­né inými slovami: biblická teológia je spôsob chápania Biblie ako cel­ku. Vidíme v nej rozvýjajúci sa plán spásy. Ak je teda biblická teológia vyjadre­ním toho, čo Boh urobil pre našu záchranu, potom hovoriť o biblic­kej teológii mocnosti zla už zname­ná, že sme pripísali diablovi väčší význam, ako si zaslúži. A touto ces­tou postupuje Horrobin, ktorý vidí démonov takmer všade a dokonca rozlišuje aj ich hierarchickú štruk­túru. Nebezpečenstvo nebiblické­ho zmýšľania o mocnostiach zla pramení z toho, že máme o nich veľmi málo biblických dôkazov. Stará zmluva nehovorí o démo­noch takmer nič. V Novej zmluve sa spomínajú v evanjeliách, menej v Skutkoch a mizivo v ostatných novozmluvných knihách. Toto vyu­žíva P. Horrobin – nedostatok bib­lických dôkazov dopĺňa skúsenos­ťami zo služby vyslobodenia. Preto sa domnievam, že by bolo výsme­chom biblickej teológie, keby nie­kto tvrdil, že Horrobinove biblické základy uzdravenia vyslobodením sú biblickou teológiou. Navyše, keď jeho rozhodujúcimi argument­mi sú skúsenosti, a nie štandardné exegetické postupy. Osobná skú­senosť nahradila chýbajúce biblic­ké dôkazy. Keď aj zatiaľ výsledok nenazveme nebiblickou teológiou, tak už z definície ju musíme na­zvať aspoň nie­biblickou teológiou, lebo pochádza z iných zdrojov (zo skúseností) než z Biblie. Považujem za nebezpečné uprednostňovať skúsenosti služby pred biblickými dôkazmi, lebo keď dôjde k drama­tickým zážitkom, ktoré sú vo svete mágie a zlých duchov možné, je veľmi ťažké sa ich zbaviť. Dokonca aj niektorí z tých, čo konajú službu vyslobodenia pripúšťajú, že také praktiky môžu ovládnuť ľudí do ta­ kej miery, že stratia rovnováhu svoj­ho kresťanského života. Všimnime si Ježišovu skúsenosť služby ako ju zachytil Marek 1,24 alebo 3,11–12. Hoci démoni hovo­rili pravdu, Ježiš ich umlčal a nedo­volil im hovoriť. Takže, ak Horrobin tvrdí, že poznanie zlých duchov sa získava zo skúsenosti služby, tak je to v rozpore s tým, čo vidíme v Je­žišovej službe. Démon nesmie byť hovorcom Boha! Je v záujme našej spásy chápať mocností zla vo vzťa­hu k životu, smrti a vzkrieseniu Pána Ježiša Krista.

P. Biroš: Už som spomínal, že P. Horrobin nie je teológ. Jeho kniha nie je teologická literatú­ra. Cieľom tej knihy je – zdieľať sa so svojimi skúsenosťami a hľadať na svoje poznatky zo skúseností oporu v Písme. Naša reálna skúsenosť je, že v našich zboroch a cirkvách sa málo, alebo vôbec, o tom neho­vorí a ešte menej praktizuje.

R. Betina: Je pravdou, že Peter Horrobin na jednej strane varuje, ale sám sa nedrží svojho varova­nia. Varuje čitateľov pred tým, aby sa nevytrhávali texty z kontextu, najmä pri pokušení konfrontovať alebo zosúlaďovať ich s našou teo­lógiu. Ale sám vytrháva biblické texty z kontextu a dáva im úplne iný význam. Uvediem príklad: Na strane 232 cituje z Jána z 3. kapito­ly 33. verš. (32. končí tým, že Ježiš, čo videl a počul to svedčil, ale nikto neprijíma jeho svedectvo.) Verš 33. „kto prijal jeho svedectvo, ten spe­čatil, že Boh je pravdivý“. A teraz text Horrobina: „Je jasné, že vo ver­ši 33 sa to, o čom Ježiš hovoril, ne­vzťahovalo iba na jeho vyučovanie o službe vyslobodenia. Na druhej strane však vyučovanie o službe vy­slobodenia zo svojich slov nevylú­čil.“ Komu by napadlo pri čítaní 33. verša vôbec spomenúť a zaťahovať do kontextu službu vyslobodenia? A ďalej pokračuje: „Môžeme z toho vyvodiť, že ak neprijímame Ježišo­ vovyučovanie o službe vyslobode­nia, popierame tak pravdu o Bohu, ktorú nám Ježiš vyhlasoval“. Toto nepotrebuje komentár. Veď ten verš hovorí o niečom úplne inom. Alebo ešte jeden taký polopatistic­ký príklad: Ježišove slová: „Kto nie je so mnou, je proti mne“ Horrobin interpretuje: Kto nie je so mnou v službe vyslobodzovania, je proti mne. S takýmto znásilnením biblic­kých textov sa na stránkach knihy stretneme neraz. No, ale môj zásad­ný problém je s jeho hlavnými téza­ mi. Na otázku: Čo je veľké poslanie cirkvi, odpovedá: Kázať kráľovstvo Božie, uzdravovať chorých, vyhá­ňať démonov, vo výnimočných prípadoch kriesiť mŕtvych. Podľa neho, z Matúša 28, 18–20 vyplýva, že treba robiť tieto štyri veci. Podľa mňa veľké poslanie je: Kázať slo­vo všetkým národom sveta, krstiť obrátených ľudí a vyučovať – viesť ich k duchovnej dospelosti. Toto je veľké poslanie cirkvi. Horrobin tvrdí, že do tohto veľké­ ho poslania treba zahrnúť aj službu vyslobodzovania a ten, kto to nero­bí, stojí proti Kristovi. Ďalší základný problém, čo mám: Podľa neho Ježiš vyháňal démonov len z veriacich ľudí. Lebo vyháňať z neveriacich ľudí je nebezpečné, lebo v prípade, že uprázdnené miesto neobsadí Svätý Duch, nahr­nú sa tam ďalší démoni. To používa ako argument, prečo nemáme vy­háňať démonov z neveriacich. Jed­noducho, táto kniha je démonolo­gický výklad celého Písma. Treba si však uvedomiť, že tento názor je len pokračovaním teritoriálnej démonológie, ktorá hlása, že du­chovia sú všade okolo nás a treba ich vyháňať. Tento autor zachádza ešte ďalej, keď tvrdí, že duchovia sú v nás.

P. Hanes: Ak niekto má obdarova­nie vyháňať démonov, rozoznávať démonov, to som schopný prijať. Rozumiem tomu podľa Písma, že Ježiš zviazal silného, ja môžem ana­logickým spôsobom robiť to isté, keďže Ježiš je silnejší ako satan a ja som Ježišov služobník, mám obda­rovanie, ja som tiež silnejší ako ten­to duch, ktorý tu je, preto urobím to isté, čo Ježiš. To viem prijať. Ale toto nie je exegéza (exegéza = vec­ný výklad biblického textu, pozn. red.), to je aplikácia analógiou, ktorú viem pripustiť, opakujem, ak má niekto obdarovanie. Treba však rozlišovať medzi analogickým používaním Písma a exegézou. Ako exegéza sú Horrobinove tvrdenia neprijateľné.

R. Betina: Nemôžem súhlasiť s tým, čo hovoríš. Ako môžeš po­ vedať, že ako exegéza to neobstojí, ale ako analógia v službe je to v po­ riadku…

P. Hanes: Ja som nepovedal „v po­riadku“. Povedal som, že „to viem prijať“.

R. Betina: Ale ak prax nie je zalo­žená na dobrej teórii, v tomto prí­pade na Biblickej exegéze, tak tú prax nemôžem prijať. Biblia vie len o jednom, kto prišiel zviazať Sata­na a to je Ježiš. Žiaden iný kresťan nemá právo zväzovať. Ježiš prišiel zviazať toho silného a premôcť ho. Urobil to na kríži. Biblia nám nikde nedáva oprávnenie na takéto kona­nie, lebo my nie sme silnejší. Opa­kujem – žiaden kresťan nemá silu zviazať satana, lebo ten je nad naše sily, jedine Kristus má moc zviazať satana a to aj prišiel urobiť. Veď to bol jeden z hlavných dôvodov jeho príchodu.

J. Liba: Ja v tom nevidím exegézu, ale princíp. Ten kto je silnejší, víťazí. A to je Ježiš. To je zásadný princíp.

P. Biroš: A aplikácia pre nás? My už nič nemáme robiť, lebo všetko je vyriešené?

R. Betina: Určite nemusíme zväzo­vať toho, ktorý je zviazaný. Prečo si my osobujeme Božské privilégiá? My máme účasť na Kristovom víťaz­stve.

P. Biroš: Takto vyzerá svet, keď je satan poviazaný? – To čo sa deje vo svete?

R. Betina: Tak potom Biblia kla­me? Ale to je iný pohľad… potom to, čo sa stalo na kríži, sa vlastne nestalo?

P. Hanes: Prepáčte, že do toho vstúpim! Sme pri kľúčových ve­ciach a začíname rozprávať rýchlo a nahlas. Diabol nás dostáva tam, kde nás chce mať. My nerozpráva­me o teoretickom nepriateľovi, ale o praktickom protivníkovi. Všetci chceme pravdu, len každý ju vidí trochu inak. A treba sa nám zjed­notiť.

R. Betina: Na predchádzajúcom seminári v Kráľovej Lehote sa stále operovalo textom z Matúša (Mt 16, 19): „Čokoľvek by ste zviazali…“, teda aj démonov. Ale ten verš ho­vorí o úplne inom. Hovorí o kázni v cirkvi a otázkach hriechu.

A. Beňová: Podľa mňa tam ide o niečo iné, ako o riešenie hriechu. Ježiš dáva poverenie Petrovi na zriadenie cirkvi

R. Betina: Nie. To je rabínsky ob­raz. To bola súdna právomoc o nie­čom rozhodnúť tak, alebo inak. To v kontexte židovstva znamenalo zväzovať a rozväzovať. Nie je mož­né dávať tomu iný význam a iný odkaz. Týmto pokynom dáva Ježiš Petrovi právo, aké dovtedy mali len rabíni.

J. Liba: Neviem, či niekedy nepo­súvame význam tohto textu len do jednej strany. Všeobecne sa tento text chápe tak, že Boh dal túto au­toritu cirkvi. Keď Pán Ježiš na krí­ži porazil diabla aj každú mocnosť temnoty, aspoň tak tomu veríme, tak túto moc preniesol na cirkev. On naozaj dal cirkvi moc aj na vy­háňanie démonov. Cirkev nie je bez autority a bez moci. Pán Ježiš prišiel, okrem iného, poraziť démo­nov. Priniesol svetlo a toto svetlo svieti. Ale keď je svetlo, tak okolo je temno. My však tvrdíme a v tom je rozdiel môjho pohľadu od spomí­nanej knihy, že my nehľadáme tmu, aby sme spoznali svetlo, ale my hľa­dáme svetlo a vo svetle Božej milos­ti odhaľujeme moc temnoty. Čiže náš prístup musí byť opačný, ako ten, čo je v knihe. Ale, opakujem, Pán Ježiš nám dal autoritu, aby sme išli proti moci temnoty.

R. Betina: To je delegovaná au­torita. Prečítam 3 vety z knihy Sily temnoty. „Kristova smrť a zmŕtvych­ vstanie zbavili zlé sily akejkoľvek účinnej moci proti nemu samému, či proti údom jeho tela – cirkvi. Pred Ježišovou smrťou mohli sily temno­ty presadzovať svoju vládu a držať ľudí v otroctve, Kristov čin to všetko zmenil. Sily temnoty nemôžu vlád­ nuť nad ľuďmi, ktorých si Kristus vydobyl pre seba. Kristus dokáže vyslobodiť ľudí zo zajatia, pretože odzbrojil sily temnoty.“Satan bol odzbrojený, ale nebol zlikvidovaný. Žijeme v období, keď bol odzbro­jený na kríži, ale nám sa zdá, že tej moci mu stále zostalo veľa.

A. Beňová: Ešte sa vráťme k jednej téme – prečo Horrobin neodpo­rúča vyháňať démonov z neveria­cich? Rovnako ako on, ani ja nevi­dím zmysel v tom, aby sa vyháňali démoni z neveriacich. Aký to má zmysel pre človeka, ktorý odmieta Pána Ježiša?

R. Betina? Tak prečo to potom ro­bil Ježiš?

A. Beňová: Nebolo znovuzrode­ných. On mohol len vyhnať dé­monov a povedať: Poďte za mnou. Neviem, či sa v tomto zmysle Hor­robin dosť jasne vyjadruje. Podľa mňa nehovorí, že len z veriacich vyháňajte. Príde za mnou neveriaci človek, je mojou prvoradou úlohou priviesť ho k Pánovi a až potom ho vyslobodzovať, aby sa mal čím brá­niť pred zlým a žiť ďalej ako človek, ktorý prijal Ducha Svätého. Pokiaľ sa toto nestane, tak ja by som nevy­slobodzovala. A ďalej – ťažko sa vy­slobodzuje a vyháňa démon z člo­veka, ktorý nepatrí Pánovi Ježišovi, ktorý nepozná pokánie a nezrieka sa zlého. Čo máme povedať takým ľuďom, ktorí za nami prídu?

J. Liba: Nerozumiem jednému – prečo je tento Horrobin pre vás modlitebnou knižkou? Ja by som sa o jeho výroky s takou istotou ne­opieral. Opierať sa treba o Bibliu. A už sme to hovorili: Po Letniciach dal Boh autoritu cirkvi. Túto autori­ tu máme takú, akú nám ju dal Boh, a nie takú, akú nám dáva Horrobin.

A. Beňová: Prečo sme tu? Lebo chceme vedieť, ako robiť službu vyslobodzovania. Potreba je veľká – problémy ľudí narastajú. Hľadajú pomoc v takom množstve, že im všetkým nevieme pomôcť. Čo spra­vím v pondelok s ľuďmi, ktorých mám prihlásených na poraden­stvo? Mám skončiť po tomto stret­nutí? Budeme to nejako upravovať? Nájdeme spoločnú biblickú reč, alebo je to všetko blud?

P. Hanes: Ak veríme vo vedenie Duchom Svätým, tak tam treba hľa­dať odpoveď. Ja osobne na toto ne­viem odpovedať.

P. Biroš: Ja som tej Albinkinej otázke rozumel tak, že sa pýta, či to, čo robia, teda duchovné poradenstvo a oslobodzovanie je v mantineloch, o ktorých sa tu hovorilo? Jednoducho – či má poradenský tím pokračo­ vať, alebo nie?

P. Hanes: Posudzovanie jednot­livých ľudských problémov môže byť len individuálne a vedené Bo­žím Duchom. A princípy, čo za čo považujeme – sú to tie tri body, kto­rými sme uzavreli prvú časť tohto seminára. Na tých sme sa predsa zhodli. Ak dakto má obdarovanie a cíti, že má poverenie od Boha, tak nech vedie poradenstvo. Za to vďaka Bohu. Ale o čom sme sa ba­vili celé popoludnie – a prijali sme uzávery – o nešťastných pomeno­vaniach toho, čo sa robí a o nešťast­nej knihe, ktorá k tomu navádza. Nemožno sa činnosťou ani pome­novaniami biť s Bibliou. Inak, ja mám pocit, že sme si podstatu veci vyjasnili a ohraničili. Ak máte nával (ľudí s problémami), tak vy musíte preskúmať a povedať si – k tomuto ma Pán poveril a k tomuto nie.

P. Liba: Treba sa nám vrátiť k Bo­žiemu povereniu, o ktorom sa tu hovorilo. Boh má záujem ľuďom pomáhať a na to ustanovil cirkev. Čím chcem povedať, že tieto služby by mali byť zastrešené cirkvou, zbo­rom. Verím a som presvedčený, že cirkev to má robiť.

A. Beňová: Nikto z nás na začiat­ku nemal predstavu, že pôjdeme do služby vyslobodzovania. No stalo sa a je to rozbehnuté v takom štádiu, že treba s tým niečo robiť. A keď sa to už stalo, tak chceme postupovať v Božom duchu. Pre­to zvolávame tieto stretnutia, aby sme si veci vyjasnili, hovorili o nich a zdokonaľovali sa. Chceme, aby sa tým zaoberala cirkev aj zbory. Nie je na to spoločný názor ani v jed­nej cirkvi a nie to ešte vo viacerých. Preto chceme hľadať spoločnú ces­tu. A buď sa tomu otvoríme, alebo to zavrhneme, alebo inú cestu ako to robiť… To sú pre nás otázky, na ktoré musíme odpovedať už zajtra. Ja by som veľmi bola rada, keby celá táto činnosť prešla do cirkvi. Sme tu aj preto, lebo to ponúkame cirkvi.

R. Betina: To, čo povedal Peter Liba, bolo treba povedať nie na začiatku tohto stretnutia, ale na za­ čiatku vašej činnosti – v súčinnosti so zborom, s cirkvou. To sa nestalo a ani sa nedeje.

P. Hanes: To slovo „ponúkame“ je veľmi nebezpečné. To nie je vec ponuky a dopytu. To je vec povere­nia od Boha. Darmo mi to ponúka­te, keď ja nie som obdarovaný, keď ma Boh nepoveril, aby som takúto službu vykonával. Treba sa modliť: Pane, daj ľudí do cirkvi, ktorí budú poverení touto službou. Inak sa stane, že sa zjavia ľudia, ako sa už aj stalo, ktorí všade budú vidieť dé­monov a budú ich chcieť vyháňať. Poslúžia iba tomu, koho chcú vy­háňať, teda diablovi .

P. Biroš: V cirkvi sú obdarovaní ľudia. Ide o to, ak pri niekom rozpoznáme tento dar, či ho zakážeme, alebo ho podporí­ me, aby sa rozvíjal za takých a takých podmienok, v týchto mantineloch, v pokore… Toto by mal byť záver dnešného stretnutia. Ak sme to schopní aspoň predbežne uzavrieť.

J. Liba: Duchovné poradenstvo potrebujeme. Problémom vašej modulárnej školy je to, že ste, zrej­me, nezačali na pôde cirkvi. Pora­denstvo treba robiť a vy by ste ho mali začať robiť v spolupráci s cirk­vou. Myslím si, že z tohto stretnutia nevyplýva – nerobte to, lebo je to zlé. Z tohto stretnutia vyplýva – rob­te to, ale robte to tak, aby to bolo v súlade s Bibliou. Hľadajte podpo­ru u pastorov, u kazateľov. Možno keby ste začali takýmto seminárom, boli by ste inde. A dnes takmer zby­točne hovoríte, že nie je vaším je­ diným zámerom vyháňanie démo­nov, keď sa to o vás takto rozšírilo a ubližuje to celej veci. Dlho sme si vyjasňovali pojmy, dávali hranice. Lebo v mnohých prípadoch nejde o démonizáciu. Ľudia zväčša nie sú démonizovaní, sú len zranení. A to môžu byť aj znovuzrodení kresťa­ nia. Poradenstvo je predovšetkým pre zranených a ublížených. Dé­monizáciu možno do toho ani ne­ treba plieť.

R. Betina: Priznajme, že je tu na­pätie medzi cirkvou a vašou or­ganizáciou. Poverenie dal Kristus cirkvi. Činnosť ste začali vy. Treba hľadať cesty, ako to prepojiť. Taká­ to dvojkoľajnosť môže priniesť len zlo. Jednoducho – táto služba by sa mala diať na pôde cirkvi.

P. Biroš: Vážim si, že ste prišli, túžim po tom, aby sme v jedno­te stali s Pánom Ježišom v služ­be proti nepriateľovi, nebojo­vali proti sebe, ale stáli jeden za druhým. Nie uniformitu, ale hladať ako nás Boh povolal, obdaroval, byť na požehnanie, aby rástlo kráľovstvo Božie.