Get Adobe Flash player

| 16. 04. 2014 | Meniny má: Dana, Danica- pošli kvety | Zajtra: Rudolf |

Dialóg - Kresťanský diskusný mesačník
Úvod  Všetky články 
Celý článok
Počet čítaní: 1772

22. 12. 2011

12/2011/Rozhovor

Dialóg - O harmónii a otvorenosti

Mgr. Martin Jurčo. Narodil sa v Jindřichovom Hradci 18. mája 1959. Vyrastal v bratislavskom zbore pod kazateľňou bratov kazateľov Gustáva Sadloňa a Františka Ciesara. V roku 1982 sa presťahoval na Starú Turú, kam išiel stavať novú modlitebňu spolu s otcom Milanom Jurčom a ďalšími mladými ľuďmi. Do služby kazateľa bol povolaný v roku 1990 najskôr na Starej Turej, potom v Michalovciach a v súčasnosti v Prešove. Teologické vzdelanie absolvoval v Banskej Bystrici na katedre evanjelikálnej teológie a misie. Anna Jurčová (Nováková) sa narodila 17. marca 1962 v Prešove. Po absolvovaní gymnázia v Giraltovciach prišla študovať do Bratislavy na knihovnícku školu. Dnes pôsobí v zbore CB v Prešove. Pán Boh im daroval sedem detí, dve dievčatá a päť chlapcov.

Už po dva roky sme sa vo vianočnom Dialógu stretali s manželskými pármi, ktorých pôsobenie prekročilo hranice cirkvi. S pármi preto, lebo iba jeden, nech akokoľvek aktívny a tvorivý, by bez druhého tieto hranice sotva prekročil. Doteraz sme predstavovali umelcov. Ale, čo tak duchovní vodcovia – kazatelia? Presahujú svojou činnosťou hranice kostolov? Nuž – ktorí-ako. O niektorých vieme, o iných ani veľmi nie. Martin Jurčo je kazateľom Cirkvi bratskej (donedávna v Michalovciach, dnes v Prešove), prekročil nielen hranice zboru, mesta (V týchto dňoch dostáva Cenu primátora mesta Michalovce za rozvoj ekumenizmu a duchovné pôsobenie v meste) a cirkvi, ale aj hranice štátu. Je jedným z iniciátorov a ťahúňov Ukrajinských pracovných misií (spolu s Petrom Prištiakom z Hermanoviec). No pre Jurčovcov som sa rozhodol aj z iného dôvodu. Nedávno mi iný kazateľ o ňom povedal: Martin je jedným z mála kazateľov Cirkvi bratskej, ktorý pôsobí spájajúco, ktorý svojimi krokmi nerozdeľuje, ale vnáša harmóniu do vzťahov. Už to samotné je dôvod na rozhovor do vianočnej atmosféry.

Takže, Martin, čo povieš na takéto slová na tvoju adresu? Alebo inak, Hanka, vidíš aj ty svojho manžela takto?

Hanka: To nie je taká jednoduchá otázka, ako sa na prvý pohľad zdá. Ale je pravda, že veľkodušnosť, veľkorysosť sú vlastnosti, ktoré Martina charakterizujú. Nie je to len veľký muž telom, ale predovšetkým srdcom. Možno preto nás Pán Boh obdaroval veľkou rodinou (7 detí), možno preto vie Martin osloviť aj iných ľudí v zbore, v našej cirkvi, ale aj v meste a ľudí z iných cirkví.

Martin: Musím sa priznať, že to nie je príjemná otázka, lebo nerád hovorím o sebe. Ale dobre, aspoň niekoľko slov. Každý človek má svoje korene, má svoj vývoj a poznanie. Pokiaľ ide o korene, tak si myslím, že majú veľký podiel na tom, aký som. Z povahových čŕt som, zrejme, veľa zdedil po svojich rodičoch a ich rodičoch – takže som aj Jurčo po otcovi aj Kolman po mame. Môj „dedeček“, mamin otec bol pokojamilovný človek v rodine aj v cirkvi. Bol veľmi známym v Českobratskej cirkvi evanjelickej ako človek, ktorý vytváral atmosféru pokoja a jeho životným krédom bolo: „treba ulamovať hroty“. Myslím, že ho Pán Boh týmto darom vystrojil do služby. A niečo z toho obdarovania sa dostalo aj ku mne. Mám rád ľudí a mám rád prácu v tíme. Učím sa načúvať a porozumieť druhým. Tam, kde niektorí vnímajú, že zbor, alebo cirkev môžu byť ohrozené, ja vnímam aj ten druhý rozmer: môžeme byť obohatení. Môj otec mal široké srdce pre kresťanov z rôznych cirkví. Aj niečo z toho som, zrejme, zdedil. Vnímam iných kresťanov ako svojich bratov. Mám priateľov, napríklad, veriacich katolíkov, ale aj charizmatikov. Jedni ma učia trpezlivosti a vernosti v utrpení, iní sú pre mňa motiváciou k väčšej horlivosti a nadšenému životu s Kristom. Samozrejme, uvedomujem si určité limity dané Písmom, ktoré nemôžeme prekročiť. To platí aj v zbore, kde pôsobím. Ťažko znášam napätia a nedorozumenia. Túžim po tom, aby sme žili v láske, vytvárali jednotu v rozmanitosti. Túžim po tom, aby sme vedeli akceptovať druhého s jeho názormi (pokiaľ to nie sú nejaké bludy). Nechcem, aby všetci ľudia v zbore boli takí istí ako ja. To by bola katastrofa. Rešpektujem Boha, ktorý stvoriteľským dielom priviedol na svet rôznych ľudí. On mohol zakódovať do ľudstva jednotnú DNA. Neurobil to. Prečo asi? Miluje rozmanitosť, ktorú spája svojou otvorenou náručou. Prečo by som ja mal robiť niečo iné?

Keď už hovorím o svojich rodinných koreňoch, tak Pán Boh spojil môj život s ďalšou rodinou.  Dal mi manželku, ktorej rodičia mali otvorenú misijnú domácnosť a veľmi široké kontakty a vzťahy s veriacimi nielen z Československa, ale aj zo zahraničia. Takže, to spájanie sme videli v našich rodinách a poznávame, že Boh nás spája vo svojom Synovi, Pánovi Ježišovi. Pre mňa je to teda výzva.

Hanka: Niekedy registrujem medzi niektorými ľuďmi v našej cirkvi akýsi pocit výlučnosti – my sme tí správni, my máme to pravé učenie a tí ostatní sú úplne mimo. Ale Duch svätý veje kam chce, pracuje naprieč cirkvami. Keď počujem svedectvá niektorých kresťanov z iných cirkvi, ako prežili vo svojom živote pokánie, ako žijú každodenný život viery s Bohom, ako robia misiu, uvedomujem si, že Boh nemá hranice svojho pôsobenia. Preto aj my nepracujeme len pre Cirkev bratskú, ale v prvom rade pre Božie kráľovstvo. Priznám sa, že veľmi často som rozmýšľal o živote manželiek kazateľov. Kto sú tie ženy, žijúce v tieni svojich manželov? Žijú naozaj v ich tieni, alebo žijú len menej viditeľný no o to intenzívnejší život?

Hanka, ako to cítiš?

Hanka: V Čechách raz bola konferencia, na ktorej som sa nemohla zúčastniť, lebo sme sa starali o mamičku a témou konferencie bolo práve toto: Aká má byť manželka kazateľa, aká je jej funkcia? Keď som sa pýtala tých, čo tam boli, aké sú závery, odpovedali: Vlastne žiadne. Nemožno to totiž ani určiť, ani predpísať, lebo každá žena je iná, každá žije v inom prostredí. Takže bol iba jediný záver – manželky kazateľov majú slúžiť tým, čím ich Pán Boh obdaroval a tak ako ich On vedie. Ja osobne to vnímam tak, že je mojou úlohou podporovať manžela a pomáhať mu pri jeho poslaní. A s tým nemáme problém – lebo ešte skôr ako som poznala Martina, ma Pán Boh povolal do svojej služby a ja som súhlasila. Vtedy boli moje predstavy o službe Bohu iné – chcela som ísť do misie – ale potom som pochopila, že moje miesto je v rodine pri výchove deti a spolu s manželom v zborovej práci. V umeleckom svete mnohé ženy hovoria, že žijú aj preto, aby vytvárali tvoriacemu manželovi podmienky.

Nie je to príliš veľká obeta? Nepotláča sa tým osobnosť ženy partnerky?

Hanka: Kazateľ, rovnako ako umelec potrebuje naozaj také podmienky, aby mohol tvoriť, pokiaľ ide o kázanie, ale aj slúžiť ľuďom, pokiaľ ide o každodenný život. Výhodou nášho vzťahu je to, že zdieľame spoločné poslanie, preto sa môžem aj ja v tejto službe rozvíjať a rásť. Rovnako ako sa ja snažím vytvárať podmienky pre Martinovu prácu, aj on mi vytvára priestor k mojej práci.

Martin, naplnili sa v tomto tvoje očakávania?

Martin: Prostredie, ktoré vytvára Hanka, prekročilo moje očakávania. Môj postoj nie je taký, že ja som kazateľ a ty ma musíš podporovať v tom, čo robím. Skôr to beriem tak, že žijeme a slúžime ako tím. Hanka má svoje obdarovania, ja mám svoje obdarovania a keď ich skĺbime, tak to prináša, alebo malo by prinášať väčšie požehnanie. To neznamená, že sa na všetko pozeráme úplne rovnako. Ale musím povedať, že na začiatku nášho manželstva bolo niekoľko rokov, čo sme sa nepohádali. Otec sa tomu často čudoval: Ako je to možné?

Hanka: Bolo to naše rozhodnutie, s ktorým sme vstupovali do manželstva, že sa nebudeme hádať... A hlavne bol to Boží dar jednoty a porozumenia, ktorý sme dostali, aby sme mali energiu na výchovu našich detí a zároveň službu v zbore. Pravdou je aj to, že som bola najprv veľmi sebakritická a chybu som hľadala vždy najprv u seba a ani Martin nemal problém so slovíčkom odpusť. Až zložitejšie problémy v zbore a s dorastajúcimi deťmi priniesli určité konflikty aj do nášho vzťahu. Nikdy sme ich však nenechali narásť a nedoriešené. Učili sme sa hovoriť pravdu v láske, ktorá síce bolí, ale pomáha v raste.

Martin: Hej, niekedy to zaiskrí a z hľadiska služby je to aj náročné. My nie sme spolu len ako manželia, ale v práci aj ako nadriadený s podriadeným. Hanka je zamestnaná v cirkvi a má svoje pracovné zaradenie – venuje sa deťom, učiteľom, pastoračnej starostlivosti... Sú oblasti, kde je lepšia ona a sú oblasti, kde som lepší ja. Hanka v mnohých rozhovoroch vidí veci, ktoré ja nevidím, mnohokrát vie veci lepšie vycítiť a vie ísť viac do hĺbky, má iný uhol pohľadu, ktorý rozširuje spektrum celkového videnia. Pre mňa osobne je to veľkým požehnaním a sme radi, že môžeme takto spolu kráčať životom.

Túto vašu duchovnú a pracovnú súhru, zrejme, dopĺňa aj súhra manželská, ktorá vás obdarovala veľkou rodinou, ešte aj počtom detí presahujete hranice rodinného priemeru...

Martin: ...je to dosť...
Hanka: ...ťažké...

Martin: ...náročné... ani jedno dieťa ešte nevyletelo z domu tak, že by malo vlastnú rodinu. Starší skončili už školy...

Ako si zvládal to, že si potreboval (možno) ticho na tvorbu, sedem detí určite nebolo ticho? 

Hanka: Najväčší hluk v našej rodine aj tak robil náš ocko. Keď detí kričali, on sa pridal k ním, len ja som to vtedy ťažko znášala a spomínala, aké boli pravdivé varovania starého otca Milana: „Hanka, rozmysli si to s tým Marošom. Vy ste takí tichí, ale my sme ľudia hrmotu.“ Modlitebňa na Starej Turej bola ideálnym miestom pre naše malé deti. Väčšinu času trávili na svahu, na dvore alebo v priestoroch modlitebne. Domov chodili len jesť a spať. Ale vlastne, ja si to ani neviem predstaviť, keď pozorujem dnešné deti, ako sme žili. Spomínam si, keď raz prišiel k nám riaditeľ Detskej misie na návštevu, povedal: „Vy tu máte taký pokoj...“ A nie, že by sme mali nejaké výnimočné deti, boli živé, lietali po celej budove, po dvore, lozili po stromoch, ale vedeli sa v príhodnom čase akosi upokojiť. Veľa sme im čítali, spievali. Televíziu sme spočiatku nemali a aj neskôr sme pozerali veľmi málo. V každom prípade sme to prežili, to znamená, že to nebolo neúnosné. Vieme, že Pán Boh nenaloží na človeka viac, ako dokáže uniesť. Veríme, že to bol Boží plán. Pravdou je, že s každým ďalším dieťaťom sme sa museli vždy viac a viac chytať Božej milosti, Božej sily a viac byť ochotní sa zapierať, obetovať, zriekať sa vlastného pohodlia. Našou úlohou bolo vyžiť z nášho príjmu a vychovať deti tak, aby patrili Bohu a boli z nich charakterní ľudia. Keby sme neboli ťahali spolu, tak to asi nezvládneme. Martin nie je ten typ muža, ktorý príde domov z práce, sadne si do kresla a čaká obsluhu. Prišiel domov z práce a nastúpil do práce doma. Veľmi intenzívne budoval otcovský vzťah s deťmi. A keď som videla, že ich má rád, že sa im venuje, rozpráva sa s nimi, čo bolo treba viac? Okrem toho veľmi rád varí. Je to istým spôsobom jeho relax a záľuba, takže tým, že relaxuje v kuchyni mi vlastne veľmi pomáha.

Varíš len špeciality, ako mnohí muži, alebo aj bežnú, každodennú stravu?

Martin: Uvarím, čo treba, ale rád sa púšťam aj do nových jedál. Hanka: Tiež rád nakupoval. Keď neskôr začali chodiť na nákupy deti, tak sa na ne pozeral, akože – čo sa mi pletiete do remesla...

Takýto život v spolupútnictve, spolupráci, samozrejme, nezostal len v múroch vášho bytu. Vyniesol si ho aj von, do zboru, do mesta, dokonca aj za hranice. Nebolo toho priveľa? A teraz zmena – po štrnástich rokoch pôsobenia v Michalovciach ste sa len pred niekoľkými týždňami presťahovali do Prešova.

Martin: Popri práci kazateľa a správcu zboru sme na začiatku položili dôraz na prácu s deťmi, dorastom a mladou generáciou. Rozbehli sme kluby Dobrej zvesti. S deťmi sme pracovali aj na táboroch a cez Awanu. (Je to misijná práca s deťmi, kde sa deti hrajú, učia sa verše z Biblie naspamäť, počúvajú príbehy a plnia rôzne aktivity zamerané na misiu, službu, vlasť a životné prostredie. Deti tam pozývajú svojich kamarátov a dostávajú rôzne ocenenia, napr. aj za dochádzku do zboru). Cez prácu s deťmi a dorastom prišli niekoľkí ľudia, ktorí sa stali súčasťou zboru. Niektorých mladých pritiahli akcie ako Worship festival v meste, ktorý sme organizovali v spolupráci s Mládežou pre Krista alebo jazykové tábory. Rozbehla sa aj práca Modlitebného spoločenstva Lýdia, ktorá tiež presahovala rámec jedného zboru a cirkvi a aj sociálno- charitatívne projekty spojené s duchovnou službou. Začali sme sa zapájať do ekumenických aktivít a postupne sa menila aj mienka ľudí v našom meste o našej cirkvi, odbúravali sa predsudky, že sme „salviši“ (sekta). Sme vďační aj za misijné pobyty na Ukrajine, kde sa naši, hlavne mladí účastníci z rôznych zborov, učili slúžiť manuálne aj duchovne v inej kultúre. Chceli sme byť otvorení voči rôznym spôsobom služby, ktorá bola zameraná na oslavu Boha a pomoc druhým.

Som rád, že si spomenul potrebu otvorenosti. Lebo by som sa vás na ňu spýtal aj tak. Veľa o nej hovoríme a neviem, či ju aj napĺňame, a najmä, či vieme, čo je otvorenosť v cirkvi. Takže – čo je pre vás otvorenosť?

Hanka: Napríklad medzigeneračná otvorenosť. Krásne to vystihuje verš z Malachiáša 3, 24: Obrátim srdce otcov k synom a srdce synov k otcom. Buďme otvorení pre nové veci, ktoré Boh chce vniesť do nášho života cez mladú generáciu a cez nových ľudí, ktorí prichádzajú do cirkvi. Počúvajme ich. A rovnako potrebujeme počúvať starších kresťanov, ktorí nám majú čo odovzdať zo svojho zápasu viery. Navzájom sa potrebujeme a Boh chce, aby sme boli otvorení jedni voči druhým.

Martin: Čo je pre mňa otvorenosť? Ochota meniť formy. Formy bohoslužieb a formy našej práce, pričom evanjelium ostáva stále to isté. Základ je položený a nemenný. Ale to, akým spôsobom ho komunikujeme iným ľuďom môžeme prispôsobovať. Na našej slávnosti, pri príležitosti 30. výročia posviacky modlitebne zneli monumentálne skladby veľkého, stočlenného spevokolu. Bolo to silné, majestátne a krásne a obohatilo to priebeh tejto udalosti. Ale rovnako viem byť nadšený, keď hrá hudobná skupina chválospevy a všetci sa môžeme pridať k oslave a uctievaniu Boha. Bohoslužby by mali byť také, aby domácich vtiahli do zvestovaného slova a cudzích k nemu pritiahli. A tu vidím priestor pre otvorenosť – vo forme podania zvesti na samotných bohoslužbách.

Hanka: Pre mňa je veľmi dôležitá aj otvorenosť v srdci voči ľuďom vonku. Mrzí ma taký prístup, s akým som sa neraz medzi našimi ľuďmi stretla. Viac som to zažila pri strednej generácií. Keď sme chceli vytvoriť nejaký misijný priestor pre ľudí mimo cirkev, tak sa ozvali hlasy, že najskôr si musíme dať naše vlastné vzťahy do poriadku a až potom môžeme robiť evanjelizáciu. A tak som sa neraz pýtala: Kedy to už konečne bude? Veď, ak budeme žiť sami pre seba, ak sa uzavrieme pred okolím, tak sa stále budeme len dohadovať, stále budeme len niečo riešiť a utopíme sa v našich vlastných problémoch. Ale jedným z hlavných našich poslaní je, že sme tu pre tento svet. Sme tu, aby sme boli soľou a svetlom, aby sme zachraňovali iných.

Vy ste sa nikdy nebáli o svoje deti, že, ako sa hovorí, podľahnú zvodom sveta?

Martin: Klamal by som, keby som povedal, že nie. Máme strach.

Hanka: Sme však vďační, že všetky naše deti majú  osobný vzťah s Bohom, veľa sa za nich modlime, aby robili v živote správne rozhodnutia. Vždy sme sa snažili s nimi o všetkom rozprávať, vytvoriť priestor pre otázky a pochybnosti a žiadna téma nebola tabu. Na druhej strane, zdieľali sme s nimi našu lásku a nadšenie, ktoré máme zo vzťahu s Bohom. Deti sa aj tak viac naučia z pozorovania ako z počúvania. Okrem toho sme ich učili, že ich každodenné detské problémy môžu prinášať Bohu a že Boh ich berie rovnako vážne ako nás dospelých. Zažívali, že Boh odpovedá na ich modlitby. Keď boli starší, dostali priestor aj aktívne sa zapojiť do nejakej služby v zbore, kde sa mohli tiež veľa naučiť. Som veľmi vďačná aj za všetkých veriacich kamarátov a spoločenstvo dorastu a mládeže, ktoré naše deti chráni pred tým, aby podľahli zvodom sveta.

A ako vnímate otvorenosť v prijímaní istých myšlienkových prúdov zvonka? Niekedy mám pocit, že brány zatvárame príliš napevno, inokedy sa mi vidí, že sme ich priam vybrali z pántov.

Martin: Musí to byť otvorenosť, ktorej základom je a zostáva Božie slovo. Mantinely nám dáva Písmo. A Písmo nás za tieto hranice nepustí. Ak sa chcem otvoriť viac, ako sú mantinely Písma, tak sa nutne dostaneme do vážnych problémov.

Nemôžeme ani vstúpiť do diskusie s takýmito problémami, alebo o nich hovoriť aj vo vlastnom kruhu medzi vlastnými ľuďmi? Alebo majú určité témy zostať tabuizované?

Martin: Samozrejme, do diskusií ísť máme. Ale pre každú takúto diskusiu musí byť vhodné miesto a čas. Nie všetko patrí napríklad na kazateľňu. Okrem toho potrebujeme do týchto diskusií zapájať ľudí, ktorí prinášajú nielen otázky, ale aj biblické odpovede.

Máte momentálne v hlave otázku, na ktorú nemáte odpoveď?

Hanka: Ja mám. Je to otázka, s ktorou sa stretávam pri pastoračných rozhovoroch: Prečo si kresťania nedokážu odpustiť? Ľudia, ktorí dlhé roky žijú pod vplyvom Božieho slova, v jednom spoločenstve, tvrdia že sú kresťania, ale je v nich niečo, čo im bráni odpustiť druhým. Ako Boh môže uzdraviť takúto horkosť? Na to hľadám odpoveď. Je to tým, že tí ľudia neprijali sami seba? Neprežili to, že Boh ich miluje? Že On ich prijal takých, akí sú? Že aj oni môžu v láske prijať iných takých, akí sú? Ale to sa dá iba „v láske, ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého.“

Martin: Hanka hovorí, že má otázku nevyriešenú, ale vlastne odpoveď viac-menej našla.

Hanka: ...skôr naznačila..., odpovedí je určite viacej a každý prípad je tak trochu individuálny.

Martin: Tým, že sme s Hankou jedno, myslím to aj ako služobný tím, prežívam podobnú otázku a hľadanie odpovedí aj ja. Spomínam si pritom na svojho otca, ktorý vedel odprosiť aj toho, kto ublížil jemu. To je vyššia duchovná cesta. To je to, čo hovorí apoštol Pavol v liste Filipanom 2, 3 „...v pokore pokladajte iných za vyšších od seba!“ alebo apoštol Peter vo svojom liste: „láska prikrýva množstvo hriechov.“ Niekedy nám ľudia hovoria, že nemôžu odpustiť, kým druhá strana nepríde o odpustenie požiadať. Ale myslím, že naše odpustenie by malo vychádzať z lásky, ktorou nás Kristus učil milovať. Lásky k nepriateľom. Je to láska, ktorú sme prijali od Krista. Pretože aj my sami žijeme len z Jeho lásky, ktorá sa nás ujala, keď sme boli ešte nepriatelia.

Sú Vianoce. Klasická otázka v každom vianočnom rozhovore: Čo pre vás znamenajú a ako ich prežívate?


Hanka: Nádherný čas, keď sme všetci spolu doma. Posledné roky máme deti aj v zahraničí a tak si stále viac vážime, keď sa nám podarí všetkým stretnúť a spolu sa rozprávať. Je to akési bohatšie obdobie, ako ostatný čas v roku. Pre mňa osobne sú Vianoce stále novým prežívaním skutočnosti, že Boh sa stal človekom, že sa stal jedným z nás, že sa stal dieťaťom a je nám veľmi blízko.

A vianočné zvyky? Niektorí ich neprijímajú.

Martin: Máme zopár našich rodinných tradícií. Vždy máme živý stromček, ktorý ozdobujeme ráno na Štedrý deň. Štedrovečernú večeru začíname čítaním textu z Biblie, modlitbou, potom podávame oplátky s medom, kapustnicu, rezne so šalátom, koláče, spievame vianočné piesne, dávame si darčeky. Kým boli deti malé, plával nám vo vani aj kapor. Posledné dni pred sviatkami sa u nás spoločne pečú koláče. Je to pre nás celorodinná aktivita. Väčšinou každé dieťa upečie aspoň jeden. Potom ich Anička skrýva, aby niečo z nich ostalo aj do Vianoc, ale chlapci ich hľadajú a potajme pojedajú. Je to ich najobľúbenejšia vianočná hra, ktorá sa, prirodzene najmenej páči Aničke, ale tá vymýšľa každý rok sofistikovanejšie skrýše. Teraz v Prešove to budú mať chlapci ťažšie, lebo budú musieť hľadať v novom a ešte nie celkom známom prostredí.

Hanka: Máme radi naše rodinné vianočné zvyky, lebo vytvárajú atmosféru. Ale nikdy sme nerobili nič, čo súviselo s poverami a privolávaním šťastia do nového roku, pretože si myslím, že niektoré zvyky zaváňajú okultizmom a k tomu by sa kresťania nemali pridávať.

Martin: Ale možno by som na túto otázku odpovedal ešte iným pohľadom. Od detstva ma moja mama rada vysielala na nákupy. Vždy som jej kúpil to, čo potrebovala a ešte niečo navyše. V predvianočnom období sa však, ak môžem, obchodom vyhýbam. Čím som starší, tým častejšie navrhujem, aby sme si už darčeky nedávali. Uvedomujem si čoraz nástojčivejšie, že skutočná hodnota Vianoc nie je v darčekoch a tradičných zvykoch, ale je v tej staro-novej zvesti o narodení Pána Ježiša. Každý rok si čoraz intenzívnejšie uvedomujem, že Pán Ježiš prišiel na túto zem kvôli mne, aby som mohol byť spasený a jedného dňa sa stretnúť s Ním a s nebeským Otcom.

Prajem si, aby čo najviac ľudí prežilo pravý význam Vianoc..



Komentáre
 

Všetky články

24. 06. 2013

6-7/2013/Svedectvo
Dialóg: Jiří Dohnal - PÝCHA A POKORA
Jiří Dohnal (Kazateľ-misionár, pôsobí v zbore Letničnej evanjelikálnej cirkvi v Rovinji, ktorý založil.)  „Kdo má uši, slyš, co Duch praví sborům: Tomu, kdo vítězí, dám skrytou manu a dám mu bílý kamének a na tom kaménku napsané nové jméno, které nezná nikdo než ten, kdo je dostává.“ Zjevení Janovo 2,17 V době kdy náš sbor v Rovinji expanzně rostl, se jeden ze sborů na Istrii potácel v problémech, které se vlekly skoro dvě desítky let. Pastoři se tam střídali jako... viac
  

23. 05. 2013

5/2013/Téma
Dialóg: Cyril a Metod – 1 150-ročný odkaz svetu
    ODKAZ SOLÚNSKYCH BRATOV KONŠTANÍNA-CYRILA A METODA Do preambuly našej ústavy jej zostavovatelia vložili prehlásenie, že „...v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,.... my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave...“ V júli t. r. si budeme pripomínať 1150. výročie príchodu Konštantína filozofa a Metoda na Veľkú Moravu. Na stránkach Dialógu chceme oživiť dávnu históriu našich predkov a pre dnešných... viac
  

22. 04. 2013

4/2013/Rozhovor
Dialóg: Jiří Dohnal: Moje zlomovky
Jiří Dohnal (Kazateľ-misionár, pôsobí v zbore Letničnej evanjelikálnej cirkvi v Rovinji, ktorý založil.) Každý člověk prošel nějakou zlomovou situací ve svém životě, která ho natrvalo změnila. Někdy k dobrému, někdy ke zlému. Když se mě někdo zeptá na nějakou zlomovou situaci v mém životě, hned se mi vybaví, jak mi v roce 2005 sklouzly ruce z oroseného rámu okna, ze kterého jsem lezl opatrně ven a jak jsem sebou šlehl asi ze 150 cm rovnou na zadnici a pak na záda a doslova se přerazil vejpůl. Třetí lumbální obratel se kompresivně rozdrtil,... viac
  

25. 03. 2013

3/2013/Rozhovor
Dialóg: O kazateľoch, kazateľstve a kázaní
O kazateľoch, kazateľstve a kázaní sa Bohuslav Piatko porozprával s predsedom Rady Cirkvi bratskej Jánom Henželom    ThDr. Ing. Ján Henžel, PhD. Komunistické úrady mu znemožnili štúdium na teologickej fakulte, tak vyštudoval na vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Potom pracoval 12 rokov ako analytik výpočtového strediska. v roku 1991 sa stal kazateľom Cirkvi bratskej v Leviciach, kde doteraz žije. Teologické štúdium získal na London school of theology. V súčasnosti je predsedom Rady Cirkvi bratskej a odborným asistentom Katedry teológie a katechetiky. Je ženatý a... viac
  

21. 02. 2013

02/2013/Rozhovor
Dialóg: O otvorenosti a uzavretosti cirkvi
   MILAN ČÍČEL Pracoval v občianskom združení D3, Centrum aplikovanej etiky od roku 2001. V Nadácii Integra pracoval od jej vzniku v roku 1995. V konzultačnej firme FBE s. r. o. pracoval od roku 1991. V období pred rokom 1989 pracoval na ŠDV Ú, kde bol dlhoročným spolupracovníkom Milana Jurču, spolu s D anielom Rausom a D anielom Lacom. Svoj profesionálny život začal na Ústave technickej kybernetiky SAV, v roku 1965. Počas celého profesionálneho života úzko spolupracoval s misijnou organizáciou The Navigators, USA. S manželkou Boženou majú 3 dcéry a 8 vnúčat.    ... viac
  

28. 01. 2013

1/2013/Rozhovor
DIALÓG: Ako môže uveriť ten, čo uveriť nemôže
S Ľudovítom Fazekašom sa rozprávala Eva Bechná.   Doc. ThDr. Ľudovít Fazekaš sa narodil v roku 1929 na Východnom Slovensku. Po ukončení Evanjelickej bohosloveckej fakulty (1951) pôsobil ako kazateľ Cirkvi bratskej v Prešove (1951–57) a Leviciach (1957–62). Prenedovolenú výchovu mládeže hokomunisti preložili za kazateľa doBenátok nad Jizerou (1962 –68)v ČR. V roku 1968 bol rehabilitovanýa znovu ustanovený za kazateľav L eviciach, kde pôsobil aždo roku 1990. V rokoch 1990–93sa stal predsedom Cirkvi bratskejna S lovensku a v roku 1993 sazúčastnil založenia Katedry... viac
  

18. 12. 2012

12/2012/Rozhovor
Dialóg: O misii, kozách a Mesites
O misii, kozách a Mesites sa s manželmi – misionármi Katěřinou a Jiřím Dohnalovcami rozprával Bohuslav Piatko. Tento rozhovor sa neodohral „Pri šálke...“, ako tradične v Dialógu, hoci s manželmi Dohnalovcami sme v lete, počas našej dovolenky v Chorvátsku, pri šálke a koláčikoch posedeli. Tam, na Istrii neďaleko mesta Rovinj, v tieni olív nám vyrozprávali svoj príbeh, tam som si povedal, že stojí za to predstaviť ich aj našim čitateľom. Nie je to rozhovor „naživo“, otázky som poslal mailom a oni mailom odpovedali a nazvali sa: Jirka a Káťa. Aj keď... viac
  

24. 11. 2012

11/2012/Rozhovor
DIALÓG: Ako sa stať nepriateľom štátu, zberateľom exlibrisov a hľadajúcim Boha.
Rozhovor s meteorológom, zberateľom exlibrisov a vydavateľom Ivanom Panenkom pripravil B. Piatko. Narodil sa 10. 5. 1934 v Senici nad Myjavou. Štúdium meteorológie dokončil na Vojenskej technickej akadémii ako promovaný fyzik (1958). Stal sa príslušníkom vojenského letectva a v roku 1959 ho prevelili do Prahy, na Hlavné poveternostné ústredie, ktoré mapovalo poveternostnú situáciu pre potreby vojenského (ale aj civilného) letectva od časti Atlantiku až za Ural, s prognózami pre celé územie vtedajšej ČSSR. Pri neskorších reorganizáciách letectva bol, asi... viac
  

05. 11. 2012

10/2012/Rozhovor
DIALÓG: Vychovávame vzdelaných duchovných?
ŠTÚDIUM – POSLANIE?     Pozvanie na besedu na domácej pôde KTK prijali: vedúci katedry doc. ThDr. Albín Masarik, PhD., garant teologického študijného programu prof. ThDr. Pave l Procházk a PhD., PaedDr. Vikt ória Šoltésová, PhD., ThDr. Ing. Ján He nžeL, PhD. (predseda RCB) a Mgr. Ing. Jaroslav Maďar, ThD. Otázky (aj za účastníkov ankety) kládol a redakčne spracoval Bohuslav Piatko. Najskôr krátky pohľad do histórie katedry.   P. Procházka: Myšlienka na vznik katedry vznikla v decembri 1992 na stretnutí zástupcov... viac
  

27. 09. 2012

8-9/2012/Rozhovor
DIALÓG - O najlepšom recepte na život
 MUDr. Karol Mika (1927), lekár tela aj duše zasvätil svojim pacientom v Banskej Bystrici celý život. Okrem funkcie praktického lekáraveľa publikoval. Jednak v odborných časopisoch (Slovenský lekár, Naše liečivé rastliny), jednak vydal niekoľko kníh, z ktorých určite poznáte Príhody pohotovostného lekára (1972) a Pohotovostný lekár zasahuje (1996).Pravidelne sa prihovára poslucháčom rádia Lumen, môžete ho však zazrieť aj v rôznych televíznych besedách,kde rád svedčí o svojej viere, zápale pre medicínu alebo o svojej... viac
  
  1 2 3 z 3  ?id_medium=243&id_cislo=304&id_obsah=650&obsahPage=2 ?id_medium=243&id_cislo=304&id_obsah=650&obsahPage=3

Vybrané články firiem
SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY-DUBAI a ABU DHABI v septembri s CK Awertravel   PÚTNICKÉ MEXIKO a neopakovateľné Acapulco s CK Awertravel   
Mexiko – Belize – Honduras - El Salvador – Guatemala s CK Awertravel   Vyšla nová kniha o pápežovi - František - Pápež z konca sveta   
Pomaly sa nám zCAMPFESTnieva   CAMPFEST oslavuje vo veľkom!   
KINEKUS ponúka všetko od lyžičky po stavebnú miešačku   Kinekus - Rady pri výbere sporáka   
TV LUX vysiela prostredníctvom nového satelitu.   Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie - PVC väzba    

Hlavní partneri portálu
         
         
         
 1 z 1  ?id_medium=243&id_cislo=304&id_obsah=650&obsahPage=2 ?id_medium=243&id_cislo=304&id_obsah=650&obsahPage=3
Rýchle hľadanie
Podrobné hľadanie   
Prihlásenie



Facebook
Anketa

Kto vás v politike naposledy milo prekvapil?

Zobraz výsledky ankety

Loading ... Loading ...
Najčítanejšie
7 dní mesiac rok
Žiaden záznam!

  Editoriál (69)     Recenzia (2)     Rozhovor (52)     Zamyslenie (17)     Duchovná úvaha (7)   
  Komentár (8)     Vyučovanie (25)     Vtipy (3)     Nezaradené (6)     Úryvok zo Svätého písma (2)   
  Rady (2)     Téma (39)     Varíme (0)     Rady pre domácnosť (0)     Zdravie (0)   
  Financie (1)     Záhradka (1)     Cestopis (0)     Postrehy (1)     Financie (0)   
  Reportáž (6)     Svedectvo (8)     Príbeh (9)     Rozprávka (0)     Veľké osobnosti (11)   
  Oznámenia (12)     Správy zo zahraničia (20)     Správy z domova (20)     Anketa (2)     Úryvok z knihy (1)   
  Potrebujem poradiť (2)     Akcie (15)     Predstavenie čísla (29)     Firmy (25)     Veľká noc (7)   
  Pútnické zájazdy (47)